Bez spolupráce a súcitu nás čaká iba záhuba

.

Od začiatočných štádií ľudsta, cez mnohé storočia, cez doby, ktoré označujeme napríklad ako starovek, stredovek, novovek, museli ľudia vo veľa veciach predovšetkým fungovať ako určitý celok. Museli zakaždým nájsť cestu jeden k druhému a museli vedieť spolupracovať. To isté platí i dnes. Paradoxom však zostáva, že postupom času človek čoraz viac myslí hlavne na svoje fungovanie v spoločnosti a svoje materiálne zabezpečenie. Čím viac sme vo vývoji napredovali, tým sme zostávali sebeckejšími, no zároveň i náročnejšími.

dav


Čím viac technologicky, ale i sociálne sa naša spoločnosť posúva, tým chceme viac pre nás, jednotlivca. Chceme si i my čoraz viac užiť výhody, ktoré nám naša pokroková doba prináša. Lenže zabúdame myslieť na to, že tieto pokrokové veci a služby nám prináša spoločnosť a tú tvorí každý jeden z nás. Práve preto nesmieme zabúdať na ten základ, naďalej si vážiť i druhých ľudí, snažiť sa druhého pochopiť, prinajmenšom druhému doprajať to, čo si zaslúži a na čo má právo. Nemôžeme pokračovať v zmýšľaní, kedy „ideme ja cez mŕtvoly.“ Vytvárame tak nefunkčnú spoločnosť a to nás brzdí, teda na to nakoniec doplatíte i Vy, ja a ostatní. Nehovoriac o tom, že to, aký ste, sa Vám raz určite vráti, pretože aj inú dokážu hrať nečestnú hru. Je to logické a stále aktuálne, i po tisícročiach.

Taký materiálny svet, aký poznáme dnes, nemal kedysi takú podobu a viac sa môžeme dočítať i cez internet- https://mediamasters.sk/materialne-bohatstvo-je-relativne-novodoby-vynalez

davy

.


Materiálny svet je tu síce odjakživa, vždy mali ľudia túžbu niečo vlastniť. Lenže primitívne podmienky nás v tej rannej dobe nútili, aby sme spolupracovali viac. Museli sme si vytvoriť systém, pomocou ktorého si dokážeme zabezpečiť čo i len potravu. Potravu by sme však nezískali bez ľudí, ktorí by ju nezabezpečili. Zo začiatku teda vravíme napríklad o lovcoch, ktorí obetovali niekedy i život preto, aby ľudský kmeň prežil i na ďalší deň. Bez tohto súcitu a spolupráce by sme dávno zahynuli a nemali by sme dnešný materiálny svet pozostávajúci z luxusných áut a luxusných domov. Preto si vážme jeden druhého a rozmýšľajme nad dobrom kolektívu a nie nad svojim egom a ukážkou seba samého ako jediného potrebného jedinca, ktorý je najpotrebnejší pre celý vesmír a teda všetko potrebuje pre seba a všetci sa musia prispôsobiť jemu. Ani ten materiálny boháč by nemal vilu, keby mu je nemal kto postaviť.

Bez spolupráce a súcitu nás čaká iba záhuba
4 (80%)6
.