Vzťah medzi pracovnými miestami a vládou

Nezamestnanosť je vždy horúcou témou pred voľbami. Koalícia, ktorá je vo funkcii sa snaží obhajovať svoje volebné obdobie predovšetkým pozitívnymi číslami, ktoré by hovorili v jej prospech a presvedčili voličov k ich opätovnému voleniu, prípadne pritiahli nových voličov na ich stranu. Obhajovať politiku štvorročného volebného obdobia nízkou nezamestnanosťou je naozaj niečo, na čo ľudia reagujú. A vláda chce práve tie výsledky, ktoré sú reálne vidieť. V opačnom prípade strácajú svoju popularitu a nemôžu očakávať úspech v nasledujúcich parlamentných voľbách. Má v tom celom procese však prsty i štát ako taký? Dokáže vytvoriť také pracovné miesta, ktoré znížia percento nezamestnanosti?

Ruku na srdce – v dlhodobom horizonte je vláda v tomto smere bezbranná. Jediné, čo môže spraviť a čo je, avšak iba krátkodobo, účinné, je prostredníctvom vládnych výdajov vytvoriť pracovné miesta v súkromnom sektore. Odkiaľ však berie vláda peniaze? No samozrejme – z peňazí daňových poplatníkov.
Je to teda akýsi začarovaný kruh. Kasa sa plní, avšak plní sa pre potreby vlády, ktorá si chce získať priazeň tých, ktorí poctivo pracujú a dane odvádzajú. Prakticky si tie „pekné čísla“ odpracujú a zaplatia sami. Na druhej strane, ak by tieto peniaze nemuseli odvádzať, kupovali by produkty a služby, ktoré by generovali ďalšiu prácu a vytvárali nové pracovné miesta. A tak sa nasúka otázka, či je systém nastavený správne. Pre populistov vo vláde určite. A čo pre obyčajných ľudí chodiacich do práce?

Vezmime si však ešte jeden príklad. Reálne existujú firmy, ktoré nie sú ekonomicky zdravé. Vláda však poskytuje peniaze týmto podnikom v snahe zamedziť prípadným viditeľným dopadom. Prečo? Dôvod je prostý – prepúšťanie by bolo vidieť. Riešili by ho médiá a stovky až tisíce ľudí by v prípade veľkých fabrík ostali bez práce. A takýto prešľap si predsa vlády nemôžu dovoliť. Preto dotujú ekonomicky nezdravé firmy s cieľom chrániť svoj vlastný chrbát. Systém je teda nastavený pomerne zvláštne. Avšak samozrejme, ako pre koho…